Julské Alpy: Tiesňava Vintgar

Možností, ako prežiť škodoradostné vrtochy počasia v slovinských Alpách, je neúrekom. Paradoxne, únik pred dažďom ponúkajú prevažne vodné atrakcie. A teraz nemyslím práve vychytený rafting či kaňoning. Slovinsko sa môže chváliť širokou paletou divokých  tiesňav a malebných vodopádov, stačí si len vybrať. My sme si vybrali Vintgar.

Ide o jednu z najznámejších prírodných zaujímavostí v Slovinsku. Tiesňava bola objavená koncom 19. storočia a už od roku 1893 aj sprístupnená verejnosti. Na úseku len 1,6km sa tu potok Radovna zarezáva hlboko do skalnatého podložia a vytvára romantické scenérie plné perejí, bazénov a vodopádov. Najimpozantnejším je vodopád Šum pri vstupe do tiesňavy z Blejskej Dobravy. So svojimi 26 metrami je najvyšším riečnym vodopádom v Slovinsku. Chodník cez tiesňavu Vintgar sa vinie skalnatými úbočiami a na mnohých miestach vedie ponad vodu po drevených lávkach a mostíkoch.

Prístup do tiesňavy je z dvoch strán: od Jeseníc cez Blejsku Dobravu alebo od Bledu cez dedinku Podhom. Pri obidvoch vstupoch do tiesňavy sa platí vstupné 4€ na dospelú osobu, ale tí šikovnejší a šporovlivejší sa dokážu prešmyknúť bez povšimnutia. Potom je už iba na vás, či si len pozriete tiesňavu a tou istou trasou sa vrátite naspäť, alebo si výlet zokruhujete cez kostol sv. Kataríny, odkiaľ sú vraj krásne výhľady na jazero Bled a celé Karavanky.

My sme pri hľadaní tejto tiesňavy trochu zmätkovali. Na letákoch nie je popísaný prístup k nej, pani na železničnej stanici nás navigovala úplne inak ako pani na informáciách. Nakoniec sme šli vlakom do Blejskej Dobravy (Z Jeseníc cca 5 minút, zastávka je pomenovaná „Vintgar“!) a v dedine je už postup jasný podľa smerových tabúľ. Najprv pomedzi domy, potom úzky upravený chodník vhupne do lesa a naklesá k ústiu rokliny. Dá sa orientovať aj podľa sluchu, vodopád Šum, ktorý sa nachádza hneď pri domčeku pre výber vstupného, vydáva dosť hlasný rámus. Späť z dedinky Podhom sme plánovali ísť cez kostol sv. Kataríny, no aj napriek navigovaniu miestnych sme tam netrafili (mapu sme nemali a neoznačených chodníkov tam bolo do aleluja). K tomu nás tlačil čas odchodu posledného vlaku, tak sme sa vrátili, ako sme prišli. V opačnom smere od Blejskej Dobravy je odbočka na sv. Katarínu značená výrazne a jednoznačne.

Jana Jaraba