Rafting na Belej

          Príliš dlho som počúval o splavovaní riečky Belá z Podbanského do Liptovského Hrádku aby som odolal takejto ponuke. Vychutnať si splav s dlhoročnými kamarátmi to sa neodmieta a tak som nezaváhal. Keď som ráno dorazil na parkovisko na Podbanskom pri horných potravinách, čln bol už nafúkaný a auto v Liptovskom Hrádku bolo pripravené. Čakalo sa už len na mňa.

"Daváj! Pôjdeme dva razy! Kričali na mňa chalani a jedna baba! Dokopy nás bolo päť, ideálny počet. Preniesli sme čln na vodu a hurá nato. Hneď od začiatku tu má riečka peknú rýchlosť a už po chvíli sme začali riešiť prvé problémy, ako sa vyhnúť popadaným stromom a ako vybrať prudké zátačky, plné naplaveného dreva.

Našťastie sme mali skúseného kormidelníka Milana, ktorý tu už splavoval viackrát. Venuje sa raftingu aj komerčne a tak sme sa nebáli vložiť naše životy do jeho rúk :)) Ibaže zrána ho ešte trošku pobolievala hlava, nám sa zase plietli ruky z veslami, no jednoducho sme sa nevedeli dohodnúť, či naše havárky spôsobila posádka alebo kapitán :))

Našťastie sa všetko dobre skončilo. Loď prežila, my tiež. Stali sme sa však svedkami nehody. Jeden profík tu utopil čln, pomáhali sme mu ho vytiahnuť spod pereje ale márne. Našťastie klientov vyložil pred perejami a tak sa to zaobišlo bez ďalších problémov. Na sklamaných rafterov čakala menšia prechádzka v neoprénoch.

Až neskôr sme sa dozvedeli, že deň predtým tu jedna dvojica v člne už také šťastie nemala a pre mladú ženu sa to skončilo tragicky...

To sme sa však dozvedeli až neskôr a my sme po prvom vyše 20km dlhom splave ešte nemali dosť a tak sme sa po pauze vydali na splav ešte raz. Hneď od začiatku sme začali využívať skúsanosti z prvého splavu a rafali sme to dole bez pauzy. Rieka to však vôbec nie je ľahká a aj v druhej jazde nám pár krát pohrozila.

Najprv nám v ceste ležiaci strom skoro sundal kormidelníka, ktorý sa takmer ocitol cez palubu. Neskôr sme dostali čln pod strom takým spôsobom, že sme museli opustiť čln naschvál a v nie teplej vodičke po pás sme nakoniec čln zachránili. V cieli sme stretli českých vodákov. Pochválili sa, že práve jeden čln napichli na strom a mladá kočka sa zamotala do lana, ktoré ju začalo dusiť. Našťastie všetko dobre dopadlo.

Tak vyraftovaní sme si ešte vychutnali občerstvenie opäť hore na parkovisku pri potravinách. Dnes sme videli dve zničené lode a myšlienky na včerajšiu tragédiu nás moc nepotešili.

Splav Belej je však aj napriek tomu veľký zážitok. Nie je to vôbec ľahké, na rieke je stále čo riešiť. So skúseným pilotom to športovo založeným ľuďom určite odporúčam. Ale miesto nešťastia, betónovú hrádzu odporúčam zísť v každom prípade pekne po svojich s člnom v ruke. Porovnávať to môžem len so spodnou časťou rieky Cetina v Chorvátsku. Belá je určite ťažšia a nebezpečnejšia.

Ak by ste mali záujem, skúsený skipper Milan, s ktorým sme prežili dva splavy za deň sa o vás postará a zorganizuje rafting, zabezpečí výstroj.

Rafting:  Milan Kovaľ 0905701115

M.Bartoň