Po - vodňová aktivita Alkan klubu

Alkan klub horských športov Tatranské Matliare dokazuje, že všestrannosť ich členov je prekvapujúca.

Členovia Alkan klubu sú športovo pozitívny a vedia to na suchu i na vode! Svedčí o tom aj nasledujúci článok zo splavu rieky Otava v Čechách počas povodňovej situácie číslo 3.

Dosť bolo horúčav a vysokých nadmorských výšok, ideme na vodu, zaznelo v rozpravách členov klubu. Prijali sme tento nápad a začali sa pohrávať s myšlienkou kde zakotviť. Inšpiráciou sú Rafťáci a mi ich ideme nasledovať. Všetko sa naplánovalo, balíme veci a vyrážam z Matliar spolu s Tomášom, v Trnave prebaľujeme veci a pridáva sa k nám Peter.
Cesta ubieha ako po masle a my sa presne tak isto roztápame, veď klíma je nefunkčná. Čoraz viac kilometrov za nami a čoraz viac mrakov a bleskov pred nami. Všetko je jasné miesto činu Plzeň, kde sa stretávame s Maťom u ktorého prespíme do rána. Počasie sa zvrtlo a cez noc sa výrazne ochladilo, hromy a blesky nás budia zo spánku.


Ráno je obloha zatiahnutá a slnko márne hľadáme. Je jasné, že bude lejak a dosť chladno.
Vyrážame za vodou a počas cesty uvažujeme nad možnosťami splavu. Otava nás víta s poriadnou nádielkou vody. Je rozhodnuté! Pred plánovaným zjazdením spodnej časti od Sušic nadol dávame prednosť náročnejšiemu úseku nad Sušicami.

Nabaľujeme materiál na lode, máme jeden morský kayak na ktorom sa po plavia Mišo a Peter a  druhý nafukovací kayak kde posádku tvorí Maťo s Tomášom. Vyrážame na divokú vodu a nadštandardne plné koryto nám svojou silou pomáha prekonávať prvé metre.

Po 20 minutách jazdy sa morský kayak na perejách prevracia a  Mišo s Petrom zachraňujú plávajúce veci. Podarilo sa im rýchlo situáciu dostať pod kontrolu, nasadajú avšak druhá perej opäť prevracia ich loď a Miša odnáša divoký prúd rieky. Našťastie sa z vody vynára a bojuje aby sa dostal na breh. Po chvíľke sme všetci spolu a pokračujeme v plavbe. Morský kayak sa ešte v priebehu plavby raz  otáča hore dnom pri náraze na skaly no nič vážnejšie. Začína nám pršať a my sme totálne mokrý.
 
Chlapci v nafukovacom kayaku už vyše 4 hodín sedia ako vo vani so studenou vodou. Dávame niečo na zahriatie (rýchlejšie tempo) a pokračujeme v plavbe. Prvé vodné splavy obchádzame, no po rozjazdení sme vo vode ako na horách takže už žiadne prenášanie a šup si trošku zariskovať.
 
Náročné hate nám nerobia problém a ľutujeme tých pár vynechaných na začiatku. Po 6 hodinách už sa prejavuje únava, hľadáme kemp na prenocovanie. Tu sa jeden naskytá avšak starý pánko, nám niečo z brehu naznačuje. Púšťame sa do debaty a zisťujeme, že kemp bol vysťahovaný kôli prívalovej vlne ktorá sa v noci očakáva. Preto dnes nevidno vodákov a my máme rieku pre seba. Nikto si netrúfol popasovať sa s 3. stupňom povodňovej aktivity. Naša odhodlanosť a neinformovanosť však áno! Po ďalšej hodinke máme na dosah Veľké Hydčice a tu kemp nesťahujú. Vyloďujeme sa na breh a staviame počas prehánky stany.


Peter išiel evakuovať auto, čo sme nechali na začiatku plavby. Všetci veríme, že ešte nebude pod vodou. Vyše hodiny nemáme žiadne informácie o Petrovi, začína sa stmievať a Tomáš je tak premrznutý, že nemôže dopiť ani studené pivo. Prichádza Peter a to je dobrý signál, ihneď vyrážame do mesta na teplú polievku a pizzu. Pred vstupom do pizzerie sa rozoznela siréna a krv nám v žilách stuhla. Nervozitu zaháňa "domáci" Maťo "tu si môže ísť pustiť sirénu každý, komu sa žiada" no darmo argument neobstál. Polievku a pizzu ani celú nedojedáme a uháňame do kempu evakuovať stany, člny a všetky ostatné veci. Nájdeme tam vôbec niečo? Pýta sa každý sám seba. Kemp je na dosah a panika sa ukľudňuje, zatiaľ žiadna veľká voda. No po skúsenostiach z Kežmarku vieme, že povodňová vlna je rýchla a ničivá, preto na noc člny priväzujeme na auto a sme v strehu.

No všetci okrem Maťa, ktorý si nabil koliky do uší a nič nepočuje, "že kôli Tomášovmu chrápaniu". Dlho nemôžem zaspať. Počujem sirény hasičov, výstražné bytie zvonov a  budím Petra. Nastáva evakuácia, no našťastie nie v našej dedine a našom kempe. Z vedľajšieho stanu počuť hlasité medvedie chrápanie ktoré zabezpečuje Tomáš a českí vodáci rozprávajú historky pri ohni. Na stan začínajú čoraz intenzívnejšie búšiť dažďové kvapky a prívalové lejaky sa stali skutočnosťou. Budíme sa ráno a všetko je v úplnom poriadku, okrem počasia ktoré nám bráni v pokračovaní splavu. Zasadá krízový štáb, balíme stany a vyrážame za slnkom, senom a exotikou do JZD Hoštic, kde obdivujeme Pláničkovú metódu.


Večer razíme už v Plzni pri súťaži v pití piva. Ráno ešte prehliadka mestského podzemia a je tu cesta naspäť do Tatier.
Konštatujeme, že športová všestrannosť je na nezaplatenie a zážitky ktoré si nesieme zo sebou majú nevyčísliteľnú hodnotu, tak isto ako aj partnerstvo členov Alkan klubu horských športov v Tatranských Matliaroch. Horám, vode, športu zdar!

Spracoval Michal Malák.